Zdroj: archív Lukáš Baránek

Ako je príbeh v Prosieckej Doline iný?

9. marca 2024 - 7 minút čítania

Počas zimy 2023/24 sme veľmi aktívne pracovali na nových príbehoch a vylepšeniach. Práve keď sme dokončovali príbeh v Prosieckej Doline sme jedného dňa natrafili na Lenku, starostkou Prosieku. Toto stretnutie zmenilo všetko. Ako?

Príprava Prosieckej Doliny na príbeh
Zdroj: archív Lukáš Baránek

2 prednášky, 150 detí

Ako sme sa tu vlastne dostali? Ešte vo Februári sme pripravovali nový príbeh do Prosieckej Doliny. Už od začiatku som vedel, že tento príbeh bude najlepšie spracovaný zatiaľ – využili sme v ňom totiž poznatky z predchádzajúcich príbehov a tiež som dostal tip na túto dolinu od kamaráta. V rámci našej prípravy sme kontaktovali okolité ubytovania a zhodou náhod aj správu Prosieku. Napadlo nám, že s trochou šťastia dostaneme odpoveď a nadviažeme marketingovú spoluprácu – neuveriteľne, nestalo sa len to! O pár dní mi zavolala Lenka, terajšia starostka Prosieka. Lenka je tiež zrejme najviac aktívna mamina, ktorú poznám. Ani z entuziazmu jej vôbec nechýba. Už pri prvom stretnutí som vedel, že nás čaká perfektná spolupráca a s tímom sme sa dali do práce, aby sme Lenku nesklamali.


Totiž, hneď na spomínanom stretnutí som dostal milióny pochvál na náš rozrobený príbeh ako aj organizáciu Hory Doly. Lenka povedala, že to môžeme rozbehnúť vo veľkom a tak sme išli do toho. Dohodli sme sa, že príbeh v Prosieckej Doline spravíme fyzicky – pomocou tabuliek v doline – aby si ho mohla skúsiť každá rodina, čo pôjde do doliny. No dobre, ale čo teraz? Tabuľky sme do vtedy nikdy nerobili. Rozmýšľali sme, ako spraviť príbeh fyzicky čo najlepšie a najviac zaujímavo. Po vyladení jeho obsahu a formy sme na to prišli – dajme Šimonovi, hlavnej postave, vlastnú tvár. Presne pre toto sme sa teda spojili so ZŠ Kvačany v rámci projektu Mini škola podnikavosti podporovaného Slovak Business Agency.

Prednáška Hory Doly v Kvačanoch
Zdroj: archív Lukáš Baránek

Ako pripraviť prednášku o prírode

Pripraviť prednášku o prírode je pre horala ako som ja ľahké. Výzvou bolo skôr pripraviť prednášku o prírode, ktorá deti neunudí. Nasledoval teda dlhý brainstorming a plánovanie. V jedno víkendové ráno mi cvaklo – spravíme kvíz so súťažou o cukríky. Deti naučíme niečo o prírode v ich okolí a povieme im o súťaži v kreslení, ktorej sa môžu zúčastniť. Po odsúhlasení plánu s Lenkou sme sa dohodli na termíne o týždeň. Mal som teda 7 dní na prípravu štruktúry a realizáciu. Času nebolo nazvyš.

Utorok 27.2 bol deň D. Ako som šoféroval k základnej škole v Kvačanoch, premýšľal som nad celou prednáškou – zaujme deti? Budú nadšené? Posledné dni som strávil veľa času vylaďovaním jej obsahu ale aj tak som chcel pre deti viac. Moje rozjímanie bolo prerušené až pred školou, kde sme sa s Lenkou stretli a išli do toho. Plán bol spraviť čo najviac zábavnú prednášku a pýtať sa v kvíze čo najviac nezmyselné otázky. V tom som, našťastie, expert a otázka o počte ponožiek, čo vlastním zabodovala zrejme najviac.

WorkShop od Hory Doly v Kvačanoch
Zdroj: archív Lukáš Baránek

Čo nám z toho vzniklo?

V retrospekte môžem konštatovať, že prednáška bola veľmi úspešná. Deti sa zabavili serióznymi otázkami, ako dlho sa v prírode rozkladá jablko alebo aj menej serióznymi, ako napríklad tá, čo som spomenul vyššie. Neprekvapilo ma, že správna odpoveď bola až štvrtá. A to sme mali možnosti a b c d. Najviac ale bodovala samotná prezentácia, ktorá vďaka zvukovým a vizuálnym efektom, ako bublinky, či potlesk spravila deťom veľkú radosť.

Deti v škole v Kvačanoch sú zrejme tie najlepšie aké som kedy v škole videl. Učia sa a okrem biológie sa tešia na všetky predmety. To isté sa dá povedať aj o ich pani učiteľkách a pani riaditeľke. Škola pristupuje k vzdelávaniu inovatívne a okrem zapojenia náhodného chalana (mňa) často pre deti organizujú aj workshopy a snažia sa deti učiť rovnice odvodiť, nie naspamäť naučiť. Veľmi sa mi v tomto prostredí páčilo a myslím, že tento prístup spolu s vtipnými otázkami na kvíze bol skrytým dôvodom, ktorému vďačím za úspech celej akcie. Späť ale k príbehu. Čo sa dialo s tým ďalej?

Hlasovanie Hory Doly v Kvačanoch
Zdroj: archív Lukáš Baránek

Ako sme našli nášho šimona

Kreslenie Šimona, teda hlavnej postavy nášho príbehu v Prosieckej doline sa začalo. Po našom kvíze som deťom povedal o príbehu, ktorý pripravujeme a o postave Šimona – o jeho charaktere ako aj role v príbehu. Deti prvého stupňa mali jeden týždeň na nakreslenie postavy, ktorú by som ja v ich veku nakreslil nie lepšie než stickmana. Väčšina detí sa do tejto súťaže zapojila a tak za týždeň vzniklo viac než 50 unikátnych a detských Šimonov. Ďalšou výzvou bolo ale nájsť toho pravého!

7.3 sme sa teda pripravili na najviac originálne hodnotenie umenia v histórii ľudstva. Hneď, keď som prišiel nič nešlo podľa plánu – namiesto tichej školy ma privítala chodba nadšených detí a pani riaditeľka, ktorá sa postarala o prvú časť vyhodnotenia – triedneho kola. V triednom kole teda 4 triedy vybrali z 50 Šimonov tých najlepších. Triedy sa vymenili, aby bolo hlasovanie spravodlivé, a hlasovaním vybrali 3 najlepších Šimonov (teda štvrtáci vybrali troch Šimonov tretiakom apod.) z každej triedy. Mali sme teda 12 umeleckých diel, ktoré sa prebojovali do celo-školského finále.

Každému žiakovi, čo bol v ten deň prítomný sme dali 3 lístočky na hlasovanie. V priebehu asi jednej vyučovacej hodiny sme tak nazbierali 450 hlasov, ktoré sme vďaka pomoci šikovných pani učiteliek blesku rýchlo spočítali (ďakujeem!). Finále, ktorého sa zúčastnila celá škola s výnimkou ôsmakov, ktorí písali písomku (i keď pochybujem, že sa im dalo sústrediť), vyhral obraz žiačky Sofky. Sofkin Šimon získal neuveriteľných 117 hlasov a hlavná cena, teda veľký veľkonočný zajac, jej bol udelený za potlesku jej spolužiakov. A čo na to hovorí samotná Sofka?

Príbeh v Prosieckej Doliny so Šimonom
Zdroj: archív Lukáš Baránek

Sofka, ako prebiehalo kreslenie nášho Šimona?

Odporúčam kresliť ceruzkami, je to oveľa lepšie ako vodové farby, ktoré sa rozpijú. Na Šimonovi sa mi najlepšie kreslili jeho vlasy a tvár. Sú to časti, ktoré neviem kresliť až tak dobre a preto som si dala záležať. Jeho vlasy by som mu ale dala ešte viac kučeravé a menej rovné.

Aký by mal byť Šimon v príbehu?

Šimon by mal byť hlavne dobrý na všetkých a vyriešiť každú záhadu, ktorá ho postretne. Mal by vedieť pomáhať. Mal by byť šťastný, lebo má dobrú prácu a môže chodiť po horách a navštevovať nové miesta.

Bola si niekedy v Prosieckej Doline?

Keď som bola menšia zrejme áno, avšak teraz sa znovu spýtam maminy a pôjdeme.

A čo čaká Hory Doly ďalej?

Po úspešnom vybratí nášho Šimona a dokončení príbehu nám už ostávalo len pridanie tabuliek. Začiatkom Apríla sa príbeh stvoril vo forme krásnych drevených tabuliek a v polovici apríla sa tabuľky presunuli do Prosieckej Doliny, kde budú sprevádzať rodiny s deťmi plne offline. Už teraz si ho môžeš stiahnuť zadarmo a vybrať sa na nezabudnuteľný výlet do tej najkrajšej doliny na Liptove!

Tabuľka s príbehom do Prosieckej Doliny
Zdroj: archív Lukáš Baránek

Povedz o nás ďalším horalom 🙂

Zanechaj komentár

Neboj sa, tvoj e-mail nebude zverejnený.

Napísal: Lukáš Baránek

Mohlo by ťa zaujať:

Lenkine chvíle v Račkovej Doline

6. mája 2024- 5 minút čítania