Zdroj: archív Hory Doly
Príbehy v prírode pohľadom psychologičky Mirky
Aký je príbeh za tvojou profesiou a ako si sa k nej dostala?
Najskôr som študovala učiteľstvo 1. stupňa základnej školy, kde som sa stretla so psychológiou. Konkrétne ma zaujala vývinová psychológia. Informácie mi pripadali logické, nadväzujúce a zrozumiteľné. Preto som sa rozhodla študovať psychológiu. S prácou v poradenstve som začala už počas štúdia a zotrvala som v ňom doteraz.
Ako vnímaš rodinnú komunikáciu teraz v porovnaní 15 rokov dozadu?
Môžem to porovnať s obdobím, keď som začala pracovať. V minulosti rodičia trávili viacej času s deťmi, robili spoločné aktivity a akosi prirodzene pri tom komunikácia prúdila oboma smermi. Rodičia tak mali možnosť dozvedieť sa, čo deti robili, čo majú radi, po čom túžia, čo ich trápi,… Dnes je to deficit komunikácie v dôsledku jednak zaneprázdnenosti rodičov, ale i zahltenosti detí technológiami.
Aké problémy najčastejšie riešiš medzi deťmi a rodičmi?
Okrem ťažkostí so školou a problémov s výchovou riešime čoraz častejšie i rôzne emočné a osobnostné problémy, dôsledky dnešného uponáhľaného života a chýbajúce uspokojovanie potrieb ako detí, tak rodičov vplývajú na spokojnosť celej rodiny.
Využívaš nejak príbehy v praxi?
Áno. Príbeh je pomôcka, ktorá v rámci terapeutického procesu môže napomôcť ku zahĺbeniu sa do problému, jeho pochopenie, prípadne vnímanie z inej perspektívy. Môže byť uvoľňujúci, humorný či poučný. Skúsenosť z práce s príbehom hodnotím veľmi pozitívne.
Čo si myslíš, že rodičia robia dobre a mali by pokračovať?
Mnohí rodičia dokážu vnímať potreby svojich detí a dokážu aktívne uspokojovať ich potreby. Jednou z dôležitých a základných potrieb je pozornosť, ktorú deťom môžeme venovať rôznymi spôsobmi. Dobre to robia rodičia, ktorí sa s deťmi veľa hrajú, rozprávajú, smejú, tancujú si doma len tak pri dobrej muzike, šantia, chodia s deťmi na prechádzky, na výlety, apod.
Čo by si odporučila rodinám na prehĺbenie vzťahov, či prevenciu pred ich chladnutím?
Vzájomné počúvanie, počúvanie potrieb ostatných v rodine, vzájomné prijatie a pochopenie. Tráviť aktívne spolu čas. Pokiaľ je možné, tak spoločné raňajky, obedy, večere, tiež spoločné výlety, domáce práce, voľnočasové aktivity,… Keď je možné, tak aspoň víkendy žiť plším rodinným životom. Komunikácia príde prirodzene a nenútene, vytvárame tak čas na prúdenie komunikácie všetkými smermi..
Ako by si zhrnula príbeh spoločné DOBROdružstvo, na ktorom spolu pracujeme?
Príbeh dnešnej rodiny, ktorá dostala šancu pochopiť, čo je dôležité a čo rodine nik nemôže vziať. V príbehu sa vydajú na zdanlivo pokojný výlet, ktorý sa ale v okamihu zmení na hádku plnú konfliktov. Rodina si v príbehu musí uvedomiť, čo je pre nich dôležité, ak chcú svoje konflikty vyriešiť. Dúfam, že si rodičia s deťmi naplno užijú spoločný čas. 🙂
Povedz o nás ďalším horalom 🙂
Mohlo by ťa zaujať:
