Zdroj: archív Hory & Story

Organizovaný výlet zo SPOSA na Javorské

12. februára 2024 - 5 minút čítania

Náš februárový výlet na Javorské sa ako ten decembrový začína v Čadci pri Tescu. Ako klasicky na našich výletoch, aj teraz pršalo a vybrala sa skupinka 4 najviac odvážnych horalských rodín. Dnešok bol ale rozdielny 2 vecami.

Neobyčajný začiatok

Za prvé, vlak mi meškal 30 minút, takže horali museli čakať na sprievodcu. Za druhé, dnešný výlet sme organizovali pre deti s autizmom v spolupráci s organizáciou SPOSA. Presne tak, Javorské na ktoré sa za týchto podmienok nik iný nevybral, bolo dnes zdolané práve nami. Ako sa nám to ale podarilo? Poďme späť na začiatok. Hneď na úvod sme si dali aktivitu na lepšie spoznanie sa – vtipné prezývky. Ako vždy som išiel za Šákula, avšak tento krát sa kreativite medze ozaj nekládli. Po následnom úvode do príbehu a rozdania príbehov sme boli pripravený a naladený vyraziť.

Na rozdiel od nášho posledného výletu na Javorské nahradil tento krát náš obľúbený sneh náš menej obľúbený kamarát – blato. Hneď od začiatku sme bojovali s klzaním a špinou, ale to nás neodradilo. Tesne pod horou sme si prešli prvú kapitolu a vyriešili prvú tajničku. A tu nastala prvá inovácia – niekomu v skupine napadlo použiť niekoho chrbát ako podklad na písanie. A tak vznikol nový trend – pisateľ a pisateľský stolík. Niečo ako Jing a Jang našej výpravy.

Pisateľ a jeho stolík

Ako sme začali stúpať, pomáhal som a pozoroval našich cestovateľov, autistov. Veľmi ma fascinuje spôsob, akým sa pozerajú na svet, keďže sa mi zdá byť úplne rozdielny a predsa rovnako reálny ako ten náš. Počas celej cesty som mal skvelú príležitosť rozprávať sa s ich rodičmi a aj a nimi. Cyril, Paťo, Vladko a Sasha boli skvelá partia a veľa som sa od nich toho naučil. No fakt. Tak napríklad, zistil som, že každý autista vníma svet úplne inak. Veľa z nich má rado hudbu, i keď to nie je pravidlom. Mám pocit, že vnímajú hudbu inak ako my a je pre nich viac intenzívna ako pre nás. Na pár momentov som si želal mať krátkodobú príležitosť cítiť to rovnako. No a ich rodičia – naši nespomenutý hrdinovia.

Jedna mamina mi povedala frázu, ktorú parafrázujem ako „ak chceš byť schopný zvládnuť autistu, musíš najprv plne zvládnuť seba“. Wau. Veta skoro ako vytrhnutá z kroniky pre lídrov. Nechcem ale príliš odbiehať. Každý z autistov sa vyjadruje inak, cíti inak a má iné potreby. A našim cieľom bolo naplniť ich aspoň čiastočne počas celého výletu. Akonáhle sme sa teda dostali na rázcestie nad Bryndzárovcami, čakala nás ďalšia tajnička. A uhádli ste, opäť sa objavili 2 role – pisateľ a pisateľský stolík. Tento krát ale už 3 zo 4 rodín zvolilo túto stratégiu. Výlet prebiehal skvelo a my sme mali tempo, v ktoré som ani nedúfal. Všetci sme šľapali konštantným tempom a ja som mal možnosť porozprávať sa s každým účastníkom.

Vyčasenie na hrebeni

Veľmi sa mi páčilo, že sme videli aj časť Fatry a Veľkú Raču. Počasie sa postupne zlepšovalo a príbeh s aktivitami o démonovi Javorský nám rýchlo ubiehali. Kráčať, debatiť, zastať, prečítať príbeh, spraviť aktivitu, zasmiať sa a následne celý proces od znovu. Takto sme sa, za približne 3 hodiny, dostali všetci na samotný vrchol Javorského.Výstup sme oslávili a ja som mal možnosť ochutnať lokálny alkohol Aróniu, ktorá chutila podobne ako brusnica, ale predsa len bola v niečom, čo neviem popísať iná. Nebolo to ale o tom. Spoločne sme vyriešili záhadu Javorského a spoločne oslávili úspešný výstup hlasným potleskom – posielam ospravedlnenie zvieratkám v lese. Myslím, že jedno uvedomenie, ktoré ešte chcem zazdieľať je, ako veľmi dá deťom s autizmom spoločnosť. Totiž, pre ich diagnózu sa často nachádzajú mimo sociálnych kruhov a to je obrovský problém. Bolo dojímavé vidieť, ako sa predbiehali, vyjadrovali a užívali si prírodu spolu s rodičmi.

Poďakovanie

Veľmi Vám ďakujem za skvelý výlet a dúfam, že sa znovu uvidíme v horách. I keď nám počasie nevychádzalo, zvládli sme to a som rád, že som mal možnosť vidieť váš svet.