Zdroj: archív Hory & Story

Organizovaný výlet s deťmi BEZ príbehu?

14. januára 2024 - 5 minút čítania

Už druhý organizovaný výlet na Pajštún sme započali dosť netradične. Ledva sme sa dostali na parkovisko za Borinkou, všade boli popadané stromy a viacero rodín sa odhlásilo. Ale predsa len sme išli. A stálo to za to!

Nebudem ale predbiehať

Hneď na začiatok som spolu s jednou rodinkou meškal 15 minút. Ďalšie dve nás museli počkať, čo nebolo ideálne zoznámenie sa. Po úvodnom ospravedlní sa a vymyslení si vtipných prezývok sme teda začali výlet na Pajštún. Ako vždy som účastníkom povedal o legende, o ktorej sa dnes dozvieme viac a ceste, ktorá nás čaká. Vzhľadom na studené počasie sme sa rozhodli príbeh skrátiť a ísť primárne s aktivitami. Takže to bude zaujímavá skúška ohňom, povedal som si.

A tak sme začali. Prvý stupáčik pod Dračím Hrádkom sme prešli ako nič a… potom prišlo prvé zaváhanie. A potom zima. Vlastne sme zistili, že zima je dobrý motivátor. A tak sme pokračovali ďalej na Dračí Hrádok. Tu som vytiahol moju obľúbenú aktivitu – odhad smeru na Pajštún pomocou kompasu v mobile. Cesta sa tu zvláštne točí, takže vždy sa nájde niekto, koho svetové strany popletú. A tak tomu bolo aj teraz, usmieval som sa.

Skoro ukončenie výletu

Po ceste na rázcestie pod Dračím Hrádkom nás čakal šok, keďže jeden rodič sa potkol o spadnutý strom a chvíľu kríval. Už som sa obával, že dnešný výlet nebude úspešný, ba čo horšie, že sa niekomu niečo stane, ale mamina zabojovala. Posadili sme ju a po chvíli sa cítila dostatočne v poriadku na pokračovanie. Ako sme sa blížili k obrovskej aleji medzi Pajštúnom a Dračím Hrádkom, prebehol pred nami daniel. Je krásne a pre mňa, Liptáka, až fascinujúce, koľko zvierat sa nachádza v Malých Karpatoch a to špeciálne pri Borinke. Ale dnes sme nešli za zvieratkami. Išli sme za príbehom. A ten nám z časti chýbal.

Bez príbehu to nie je ono

Napriek tomu, že sme pokračovali nám príbeh chýbal. Boli momenty, kde som vedel, že príbeh dokáže povzbudiť a spríjemniť celú výpravu, ale mrznúce palce mi rýchlo pripomenuli cenu zastavovania a čítania príbehu.

Zhodli sme sa, že je lepšie sa hýbať a tak sme sa zamerali na viac aktivít. Deti boli veľmi súťaživé, takže sme robili jednu súťaž za druhou. Hľadanie spadnutých stromov na pohojdanie sa vystriedalo hádzanie šišiek do stromu a nakoniec naša ultimátna zbraň – prebáranie zamrznutých mlák. Celý výlet sme si s deťmi počítali koľko mláčok kto preborí a musím skonštatovať prehru. Rekord získala Eliška s úctyhodnými 28 bodmi. Nikdy predtým som nevidel také nadšenie z prebárania mlák v detských očiach.

Najkrajší výlet na Pajštún

Čas letel a my sme sa celkom rýchlo blížili k Pajštúnu. Les tu je zmenený na nepoznanie a aj náš ôsmy bod príbehu by bol tým pádom poškodený. Nevadí, išli sme na to inak. Preliezali sme, schovávali sa (a to rodičia deťom a aj deti rodičom) a za asi 2 hodinky od začiatku sme sa ocitli pod hradnou bránou. Bežný čas s deťmi je pritom okolo 2,5 hodiny, takže dnešný čas bol úspech. Skonštatovali sme, že príbeh chýbal. Vedel som síce prerozprávať slušnú časť z neho, ale nebolo to ono a dohodli sme sa, že výlet ešte v budúcnosti zopakujeme. Teda minimálne pri kladných teplotách.

No a ostávalo posledné, prečítať prvú (lebo tie doteraz sme nečítali) a zároveň poslednú kapitolu príbehu hore v závetrí. Potom sme nalepili nálepku našej organizácie, ktorú nájdeš na vrcholovej schránke a vyrazili sme dolu. Veľmi sa mi páčilo ako super sme sa porozprávali s rodičmi aj deťmi a nakoniec nám aj slniečko vykuklo a my sme skonštatovali úspešnú túru. Ďakujem vám 🙂