Zdroj: Katarína Krajčiová
Naučme deti láske k turistike
Ocino bol v mladosti turista, horolezec a tak naša rodina voľný čas trávila v prírode. Často som nevládala šľapať, dychčala a bola nahnevaná, kde sa to zase trepeme. Nakoniec to ale vždy bolo super. Jesť keksík niekde na lúke, cítiť les, vidieť tie výhľady… Neskôr som stretla chalana, ktorý sa mi hrozne páčil a bol veľký turista a tak som bola zrazu aj ja. Ale tam hore, na tom kopci, som našla niečo viac, ako som čakala. Našla som spomienku na detstvo na horách, šťastie, pokoj. Aktuálne mám dve detičky (3 ročného Tomáška a skoro pol ročnú Mišku) a mojim snom je, aby mali rovnaký vzťah ku horám ako ja. Ako na hory s malými deťmi sa pokúsim zhrnúť v tomto článku.
S deťmi sa dá ísť na túru od narodenia
Túra s kočíkom
Dojča a Batoľa
My sme s našim synom pochodili celé okolie (Brezno, Nízke Tatry, Zvolen) keď ešte nechodil. Následne, ako začal chodiť, to bolo náročnejšie. Chcel chodiť sám, neobsedel v nosiči ani kočíku. Chcel skúmať okolie a často sme tak nezašli veľmi ďaleko. Moja rada teda znie:
- kým dieťa začne chodiť, kľudne s ním choďte kam uznáte za vhodné. Pozor si treba dávať hlavne pri nosení v nosiči vpredu na skalnaté povrchy, keď si nevidíte pod nohy. Ja som mala problém aj s veľmi strmými kopcami, lebo som sa bála, že sa podknem.
- akonáhle dieťa začne chodiť, neplánujte si dlhé trate. Dieťa chce spoznávať svoje schopnosti. Dajte mu tú šancu. V období od jednéh roka do cca. dvoch sme chodili skôr na vychádzky.
POZOR! Podľa odborníkov by nemalo dieťa ísť vo výšky nad 2 500 m. Nevie sa vyrovnať so zmenou tlaku a preto by sa nemalo brať ani do kabínkovej lanovky, kde sa rýchlo prekonáva x metrov prevýšenia.
ERGONOMICKÝ NOSIČ
Pod pojmom ergonomický nosič, máme na mysli nevystužený nosič rešpektujúci prirodzené polohovanie. Tieto nemajú konkurenta v zmysle zdravého prístupu k deťom. BODKA. Preto sa v tomto článku nebudem venovať vôbec turistickým nosičom.
Pre mňa osobne má nosič len dve nevýhody = potenie a to, že rodič nesúci dieťa neodnesie už nič iné. U nás to našťastie rieši manžel, ktorý vláči všetko ostatné. Potenie predstavuje nekomfort, ako aj riziko, že spotené dieťatko prefúkne. Túto medzeru však už vyplnili priedušné šatky a nosiče s prímesou bambusu, ľanu, hodvábu, merina či konope. Vyberajte si funkčné oblečenie z kvalitných materiálov ako je merino/moira/tropico, outlast, a pod. Noste so sebou náhradné kusy oblečenia pre seba aj bábätko. Doprajte si „ochladzovacie“ prestávky na doplnenie tekutín a energie. Dávajte medzi seba a bábätko látkovú plienku.
Na úvod odporúčam kratšie trasy, aby ste si spoločne zvykli na nosenie. Najlepšou cestou na úvod je nájsť si lokálnu nosiacu skupinu a vhodný nosič, či šatku si najprv vyskúšať a dobre nastaviť.
Ako deti motivovať počas celej túry?
Dieťa sme ponosili a zrazu vie chodiť, ale veľmi sa mu nechce. Ako na to? Napíšem Vám čo funguje u nás pri mojich deťoch a neteri.
- ukazujem im vopred kam pôjdeme na fotkách a videách, stále im o tom rozprávam, aké úžasné miesto to je a čo všetko tam uvidíme;
- dobre ich oblečiem – aby im nebola zima alebo teplo – toto im totiž zhoršuje celkový dojem z cesty;
- cestou vymýšľame rôzne kroky – chvíľu ideme malými krokmi, chvíľu veľkými, cúvame, skáčeme, ideme na jednej nohe, krivo a pod.;
- zbalím dosť jedla a pitia = ponúkam ho priebežne, lebo keď už sú hladné a smädné je neskoro;
- zbierame prírodný materiál – od paličiek, veľkých palíc, skaliek, šišiek a i.; je fajn ak má oblečenie vrecká, aby si mali kde poklady schovať;
- zbierame rôzne materiály – napr. niečo chlpaté, niečo studené, niečo červené;
- manžel vždy synovi pripraví nejakú bakuľku na podopretie aby sa mu išlo lepšie. Turistické paličky skrátené na min. ho tiež vedia zabaviť. Pomáha, aj keď ho za danú palicu ťaháme ako na vleku;
- rozprávať, rozprávať a rozprávať a k tomu spievať, tlieskať, hovoriť básničky, výskať = to platí. Akonáhle sa rozprávame cesta ubehne lepšie nám všetkým;
- les je pre nás ako prekážková dráha, preto syn chodí hore dole po spadnutých stromoch, lavičkách, preskakuje potok;
- pokiaľ je cestou potok a je teplo, zastaneme pri ňom a chvíľu sa v ňom pohráme (tu nezabudnite na náhradné oblečenie);
- na jar a v lete zbierame lúčne kvety a robíme kytice (pozor na chránené druhy), fúkame púpavy, na jeseň zbierame listy, v zime hádžeme gule snehu;
- neter baví hľadať turistické značky a je to pre ňu veľká motivácia prečo ísť ďalej;
- jedlo motivuje vždy – či je to kúsok chrumky, jablka či čokoládky sľúbenej po nejakej časti trasy (je dobré im dať nejakú sladkosť vopred, aby mali silu na cestu) a hore im dať nejaké reálne jedlo;
- často stojíme, pozeráme čo je cestou na trase;
- ak niečo rastie a môžeme to zbierať a rovno jesť (maliny, jahody, černice);
- chata, vodopád, rozhľadňa, jaskyňa je to TOP;
- nájdite si parťáka staršieho veku od vášho dieťaťa, ktoré ho potiahne;
- je dobré sebou nosiť napr. ďalekohľad, píšťalku, svetlo, čelovku, či malú loptu, aby ste sa mohli počas cesty zabaviť. My so sebou máme vždy aj nejaký ten báger na štrkovité cesty, či kopy zeme;
- po výlete sa o ňom bavíme ešte pár dní, aby sa nezabudlo aké super to bolo;
- pokiaľ už dieťa vníma príbehy použite aj www.horystory.sk, kde nájdete horské príbehy, čo Vás cestou zabavia.
!!!NEKLAMTE!!! Môj otec bol z tých, čo stále tvrdil, že už tam budeme a potom to trvalo ešte 3 hodiny. Deti nemajú reálnu predstavuj o čase, ale je dobré ich neklamať. Ak je to ešte ďaleko, tak im skúsme nejak priblížiť ako ďaleko to je a že nás čaká ešte cesta, ale budeme mať zastávky. Nestratia tak motiváciu do budúcna.
Vhodné oblečenie a pomôcky
Dieťa väčšinou potrebuje o jednu vrstvu viac ako dospelý, pokiaľ sa veľmi nehýbe, pobehujúcemu dieťatku stačí byť oblečené tak, ako rodič. Do prírody sú potrebné pevné topánky, ktoré dobre držia členok. Do snehu nepremokavé čižmičky, do jarného upršaného počasia gumáčiky. Do potoka sandálky.
Na čo nezabudnúť?
- veľká deka, plienky, látkové plienky proti slnku, plus – uterák, vlhčené utierky, obyčajné vreckovky, jedlo, fľaša/hrnček, lyžička, jedna sada náhradného oblečenia, pri väčšom dieťati aj náhradné topánky, bundička alebo teplá mikina do rezervy, opaľovací krém, repelent, hračky, náhradný cumlík, sieťka na kočík, pršiplášť na kočík, nabitý mobil, základné lieky (aspoň na uštipnutie a niečo od bolesti, dezinfekcia, leukoplast,…), jedlo a pitie na celý deň, môžu sa vyskytnúť neočakávané udalosti.
- na zimu platí podobný zoznam, len je dôležité pridať termosku s teplou vodou/čajom, viac teplého oblečenia a nezabudnúť rukavice, či opaľovací krém do zimy.
Nikdy nehovor nikdy a preto nezabudnite na poistenie detí aj Vás. Deti sú veľmi zraniteľné a nikto nechce svoje deti ohroziť. Nezabudnite si trasu dobre vopred pozrieť a naplánovať a v prípade potreby:
18 300 – telefón Horskej záchrannej služby
112 – jednotné európske číslo tiesňového volania
Vaša a naša motivácia
To, čo baví nás, nemusí zákonite baviť aj naše deti. Ak deti nechcú ísť na vysoké skaly, hradby či zbierať kvety, tak ich nenúťte. Spomeňte si na to, ako ste to vnímali vy, keď ste boli deti. Ak to ale bude baviť Vás, menšie deti sú dokonalí parťáci na výlet, lebo sa tešia z maličkostí a spríjemnia Vám výlet.
Povedz o nás ďalším horalom 🙂
Mohlo by ťa zaujať:
