Spolu s Peťom, ktorého väčšina z vás pozná ako Medvedieho Lesného Ducha, sme sa v jedno poobedie stretli v Ružomberku, kde sme sa porozprávali o jeho skúsenostiach s medveďmi na Liptove. Tento blog predstavuje zápis zo spoločného rozhovoru.
Zaži turistiku s deťmi inak
Zaži turistiku s deťmi inak
Zdroj: archív Lukáš Baránek
Čo hovorí Medvedí Duch na medvede?
5. marca 2024 - 7 minút čítania
Ako by si najvýstižnejšie opísal, čo robíš a prečo to robíš?
Natáčam a ľudom prinášam zábery z prírody na YouTube. Zaujíma ma, čo sa deje v prírode. Najviac ma fascinujú veľké šelmy a keď zistím, kde sa hýbu je to pre mňa cenný poznatok. Je pre mňa prirodzenejšie, keď som v hore a rád tam trávim voľný čas. Som rád, keď môžem tieto zážitky prostredníctvom záberov z kamery a fotopascí sprostredkovať ľuďom ďalej. Príroda má v sebe samo-regulačný prvok, ktorý všetko uvádza do rovnováhy. Hľadáme veci mimo seba, nie v sebe, a príroda je pre mňa skvelý priestor na napojenie sa na túto rovnováhu.
Chápem správne, že máš zábery jednak z fotopascí a jednak do prírody chodíš ty? Ako vieš, kde dať fotopasce?
V roku 2023 boli zábery hlavne z fotopasce. Stretnutí naživo bolo menej. Vyberám miesta, ktoré vyzerajú ako prechodové. Napríklad hrebene. Tiež rád vyberám kaliská, kde sa medvede chodia napiť. Tam vidíš, že je voda zmútená, sú tam stopy apod. Napríklad 2 roky dozadu som v zime našiel vlčí trus a ich stopy. O rok neskôr som na tomto mieste nechal fotopascu a vďaka nej som si spravil predstavu, kde majú vlci svoju prechodovú trasu. Samozrejme sa stáva, že nie vždy sa niečo podarí natočiť a beriem to tak, že príroda sa podelí ak chce a ak nechce nie.
Prvé stretnutie s medveďom. Aké to bolo v porovnaní s tvojimi očakávaniami?
Bolo to zaujímavé. Prvé stretnutie bolo asi keď som cez deň išiel do jednej časti hory, ale ako som išiel do svahu cez les som zistil, že asi 50 metrov nado mnou je hmla. Povedal som si, že aj tak nič neuvidím a išiel som nazad. Potom som vošiel do druhej časti hory, niekde nižšie. Sadol som si na kraj lesa, predo mnou bol les a za mnou lúka. Ako som tam sedel asi 2 hodiny, tak zrazu tam prešla taká mladá medvedička.
Chcel som vytiahnuť fotoaparát, ale bolo to len pár sekúnd kedy sa medveď v priestore pohyboval. Aj tie ďalšie stretnutie boli také, že som ich prekvapil, takže to nemám odfotené. Prvý pocit vo mne bol, že ho chcem stretnúť a strach šiel absolútne bokom. Chodieval som potichu, aby som ho nevyplašil a aby som bol nenápadný. Ten pocit bol intenzívny, cítil som šťastie a spokojnosť, že sa to začína realizovať.
Chcel som vytiahnuť fotoaparát, ale bolo to len pár sekúnd kedy sa medveď v priestore pohyboval. Aj tie ďalšie stretnutie boli také, že som ich prekvapil, takže to nemám odfotené. Prvý pocit vo mne bol, že ho chcem stretnúť a strach šiel absolútne bokom. Chodieval som potichu, aby som ho nevyplašil a aby som bol nenápadný. Ten pocit bol intenzívny, cítil som šťastie a spokojnosť, že sa to začína realizovať.
Dám ti otázku na odľahčenie, máš nejaké stretnutie s medveďom ktoré bolo úsmevné, či vtipné?
Tak napríklad, tento rok som išiel 2 krát za pastierom. Prvý krát som natočil vlkov. Asi 50 metrov od oviec sa vlci pozerali zo 5 minút ako sa pasú. Keď som od neho posledný deň odchádzal, ostal na hrebeni pásť ovce a ja som mu povedal „Čau Jozef, idem dole na autobus“.
Išiel som cez úsek, kde sme ráno s ovcami išli na pašu. Ako som prechádzal cez lesík a vyšiel na začiatok lúky, zrazu som za sebou počul zafučanie. Chvíľu som rozmýšľal, že buď je to diviak alebo medveď. Obzrel som sa za seba a asi 5 metrov som videl siluetu, čo vyšla z lesa. Bola to blond medvedica a výhražne capla do zeme. Všimol som si, že hneď vedľa nej bolo maličké tmavo-hnedé mláďa. Otočil som sa a na kraji lúky som videl dobre rozkonárený smrek. Zbehol som dole a chytro som naň vyliezol (smiech). Ani som nerozmýšľal, čo mám robiť. Rozbehol som sa, vyšiel som naň a ako som išiel nazad som sa v duchu smial nad tým, ako som liezol na ten strom a nad celou situáciou. Podľa mňa je lepšie sa nad situáciou pousmiať, než si povedať, že zlý ľudia, alebo zlé medvede.
Išiel som cez úsek, kde sme ráno s ovcami išli na pašu. Ako som prechádzal cez lesík a vyšiel na začiatok lúky, zrazu som za sebou počul zafučanie. Chvíľu som rozmýšľal, že buď je to diviak alebo medveď. Obzrel som sa za seba a asi 5 metrov som videl siluetu, čo vyšla z lesa. Bola to blond medvedica a výhražne capla do zeme. Všimol som si, že hneď vedľa nej bolo maličké tmavo-hnedé mláďa. Otočil som sa a na kraji lúky som videl dobre rozkonárený smrek. Zbehol som dole a chytro som naň vyliezol (smiech). Ani som nerozmýšľal, čo mám robiť. Rozbehol som sa, vyšiel som naň a ako som išiel nazad som sa v duchu smial nad tým, ako som liezol na ten strom a nad celou situáciou. Podľa mňa je lepšie sa nad situáciou pousmiať, než si povedať, že zlý ľudia, alebo zlé medvede.
Prekvapilo ťa niečo na medveďom správaní, či vzhľade?
Ten medveď v človeku vyvolá pocit, ktoré iné zviera v prírode nevyvolá. Má prvenstvo v tom, že cítiš rešpekt a pud sebazáchovy. Aj keď má trebárs len 100 kg, má silu. Čo ma prekvapilo je, že ho vôbec nebolo počuť. Bol úplne ako duch, išiel potichu. Len som sa pozrel a zrazu som zistil, že tam je tá medvedica. Trochu sa tam pomotala a potom išla preč.
Povedal si, že ten medveď bol ako duch. Takto vznikol názov medvedí lesný duch?
Medvedí lesný duch má charakterizovať atmosféru hôr, kde sa nachádza medveď. Je iné, keď ideš do lesa kde vieš, že medvede sú a keď ideš do lesa v nižších polohách, kde myslíš, že ten medveď nie je. Takže tie hory s medveďom majú v niečom silnejší a intenzívnejší nádych, než hory bez medveďa.
Na základe čoho vieš určiť, kde medveď bude a kde nie?
Môžeme to predpokladať na základe dostupných informácii v rámci Slovenska. Obzvlášť v oblasti Liptov a Turiec. Postupne sa to však rozširuje. Tu okolo Ružomberka sú tie medvede dosť roztratené, zatiaľ čo pri Liptovskom Mikuláši je jeden masív Západných Tatier a kopa veľkých lúk, takže je to pre medveďa iné prostredie. Hlavné je, aby mal medveď čo žrať. Vyššie sú čučoriedky, rúbaniská s malinami a nižšie nájde kukuricu a aj mraveniská.
Čítal som knihu medveď, dejiny padlého kráľa. Píše sa v nej, že medveď bol pred pár storočiami rozšírený na území celej Európy. Takže aj na nížine na Slovensku, či v Maďarsku. Za Karla Veľkého boli na neho dokonca usporiadané križiacke výpravy. Medveď sa lovil aj pre prestíž a v 20 storočí sa to dostalo do štádia, kde bol medveď na pokraji vyhynutia. V socializme bol silno regulovaný a stretnúť medveďa bolo veľmi vzácne. Tieto generácie to teda teraz berú ako neštandard, že medveď je tam, kde na neho neboli zvyknutý a medvede majú zmenené správanie, keďže väčšie samce tie menšie vytláčajú z najlepších revírov.
Čítal som knihu medveď, dejiny padlého kráľa. Píše sa v nej, že medveď bol pred pár storočiami rozšírený na území celej Európy. Takže aj na nížine na Slovensku, či v Maďarsku. Za Karla Veľkého boli na neho dokonca usporiadané križiacke výpravy. Medveď sa lovil aj pre prestíž a v 20 storočí sa to dostalo do štádia, kde bol medveď na pokraji vyhynutia. V socializme bol silno regulovaný a stretnúť medveďa bolo veľmi vzácne. Tieto generácie to teda teraz berú ako neštandard, že medveď je tam, kde na neho neboli zvyknutý a medvede majú zmenené správanie, keďže väčšie samce tie menšie vytláčajú z najlepších revírov.
Aký tip by si dal ľudom pri strete s medveďom?
Ako som ti vravel o tejto situácii s pastierom. Čo som spravil je, že som išiel potichu a medvedicu prekvapil. Takže ak idú ľudia do neprehľadného terénu, alebo aj do zákruty tak by mali občas zapískať, alebo dať o sebe zvukom vedieť. Ak medveďa stretnú, hlavne by som odporúčal zachovať kľud. Medvede cítia ľudské emócie a emócie majú na neho vplyv, ktoré sa odzrkadlia na jeho reakcii.
Myslím si, že väčšina mrzkých zážitkov s ľuďmi vznikla práve z toho. Často sa vtedy pýtam aký mal ten človek charakter, alebo v akom rozpoložení išiel do hory. Treba ísť do prírody tak, aby sme si uvedomovali, že sme tam na návšteve a nie sme majstri sveta. Pokiaľ k niekomu pristúpiš s predstavou, že je krvilačný a nebezpečný, tak čo čakáš od neho? A ak sme takto naladený voči medveďom, akú odozvu môžeme očakávať oproti nám?
Myslím si, že väčšina mrzkých zážitkov s ľuďmi vznikla práve z toho. Často sa vtedy pýtam aký mal ten človek charakter, alebo v akom rozpoložení išiel do hory. Treba ísť do prírody tak, aby sme si uvedomovali, že sme tam na návšteve a nie sme majstri sveta. Pokiaľ k niekomu pristúpiš s predstavou, že je krvilačný a nebezpečný, tak čo čakáš od neho? A ak sme takto naladený voči medveďom, akú odozvu môžeme očakávať oproti nám?
Veľmi ti ďakujem za skvelý rozhovor. Povieš nám, aké máš plány do ďalších rokov?
Som veľmi rád, že sme takto mohli podebatiť. Rád by som umiestnil fotopasce na ďalšie miesta aj mimo Liptova. Tiež by som rád natočil viac záberov z ruky, pokiaľ mi to časové možnosti dovolia.
Povedz o nás ďalším horalom 🙂
Napísal: Lukáš Baránek
Hosť: Medvedí Lesný Duch
Mohlo by ťa zaujať:
S Erikom Balážom o medveďoch v Horách a Dolách
25. decembra 2023 – 6 minút čítania
